S Ludom sme dorazili v pondelok večer, dosť sme sa motkali, takže až za tmy, narýchlo sme postavali stany, vypili jedno víno s Bratislavským juniorom Maťom a isli spať.
Ráno som dokončil stavbu príbitku a začal som sa venovať vetroňu, s viazacím drôtom a izolačnou páskou som strávil na úpeku asi 3 hodiny. Som dosť nešikovný... Poobede som si dal rozcvičovaciu hodinu termiky.
Všetky tasky boli zatiaľ AATčka (na veľké kruhy). Prvá súťažná disciplína bola na Klak vo Veľkej Fatre a potom dole na Skýcov, to je nejaká dedinka blízko Partizánskeho v takej pahorkatine. Bol som zo začiatku trošku opatrný a v tej Fatre som sa teda seriózne bál, o to viac, že som to zrovna na tom úseku posral a bol som nízko v turbulentných stúpaniach na svahoch, takže som neletel do krúžku dosť hlboko, ako by bolo treba a kedže počasie bolo inak dobré, tak som potom od Prievidze cestou dole posledných 60km letel iba rovno a až na koniec druhého kruhu, ale ajtak som podletel čas o 12 minút. Po oficiálnom obodovaní som zostal smutný, lebo mi zblbol loger a mal som neplatný záznam výšky a mám za ten deň tým pádom nulu. Ale nevadí.
Druhý task bol do Terchovej a potom niekam dole ku Nitre. Počasie bolo super, prelet bez vačších chýb, v prvom krúžku som letel až za stred , prvýkrát v živote som sa dostal mimo mojej zalaminovanej mapy
V druhom som išiel asi do stredu, podarila sa mi celkom dobrá rýchlosť a bol som druhý.
Tretí deň sa letel Podbiel (to je až za Dolným Kubínom, tiež pekne ďaleko) a Omšenie pri Trenčíne. Tento let sa mi letel dosť zle, nebol som fyzicky fit, hore na severe som sa zbytočne zdržal a doletel som to iba s myšlienkou, že rozoberať vetroň v tomto stave by bolo ťažšie ako to doletieť. Btw. nebolo to z alkoholu.
Štvrtá a zatial posledná disciplína bola na Liptovskú Maru a Čadcu. Fúkal dosť silný severozápadný vietor, ale termika bola dobrá. Hore sme leteli po Hrubej Fatre, odlet mi nevyšiel celkom podľa mojich predstáv, padol som nízko a chalani mi utiekli. Letel som takou blbou oklukou cez Kremnicu a B. Bystricu, vo Fatre som sa zase raz vybál, ale nejak som sa dopracoval ku Ružomberku, tam som stretol chalanov, ktorí sa už medzičasom vracali z Tatier a mal som v pláne iba cinknúť kruh a letieť s nimi na ďalší otočák, lebo bol v čistom. Mal som ale veľkú chuť prýkrát v živote sa odviezť po Tatrách, tak som spravil aspoň kúsok, na úroveň stredu kruhu, bolo to nafukované od severu a fungovalo to tam neskutočne. Na moje prekvapenie som vcelku úspešne cinkol aj druhý otočak, nad Kiou v Žiline som dobral výšku a dokonca som prekonal strach a nutkanie letieť domov ľavou stranou Malej Fatry (od doliny) ale letel som pravou až stredom po nafukovaných svahoch, vďaka čomu som na rozdiel od niekoľkých iných doletel domov. Od Žiliny mi rástla rezerva skoro bez točenia z -600m až na +600m.
Momentálne prechádza fronta, takže mám čas na tento polčasový report. Ešte by sa nám mali ujsť 3 letové dni.
Lietanie v tých kopcoch je niečo neopísateľné, škoda že nemám fotky z kabíny. Je to iný svet ako v Senici, tiež lietanie v juniorskom týme a spolupráca na frekvencii je pre mňa niečo nové a zaujímavé.
Tak dúfam, že to úspešne dokončíme a snáď potom ešte dopíšem nejaký uzáver.