33. Memorial Alexandra Makarenka 2013

[Richard Záhumenský]

Výsledky
33. Memorial Alexandra Makarenka 2013
Partizanske, Slovakia, 03/07/2013 - 13/07/2013

Kombi
1. LB Lukas Benedikt ZAK Senica LAK 17 B FES 6184

Klub

7. 17 Hugo Benedikt jnr. Senica VSO-10 3929
11. I5 Daniel Smolka Senica VSO-10 3571
32. R Peter Krajňák Ľudovít Homola Banská Bystrica - Senica L-13A 2228

Juniori:
2. 17 Hugo Benedikt jnr. Senica VSO-10 3929

Gratulujeme.

[M. Boose]

Šak toto... Chlapi si zaslúžia uznanie a už som ich pingoval na krátky report na web.

Nebuďte bábofky a niečo napíšte. Ja som tam nebol. Ostatné technické už zariadim .

[Hugo]

Ono ked su vydarene preteky - to zn. ze sa kazdy den lieta a vecer ti zabava brani sa vyspat, tak potom na reporty uz moc nie je cas

Takze iba strucne restropektivne zhodnotenie:

Pocasie vyslo dobre, neboli to teda ziadne bomby ako FCC, ale dobre 200kove a 300kove dni ano. Priemery stupani od 1 do 2 metrov, najcastejsie 1,5. Makarenko ma dobru statistiku - za poslednych 5 rokov, od kedy tam chodim bol iba prvy z tychto 5 rocnikov so zlym pocasim - hnily letny vzduch. Inak byva pocasie fajn, instabilne, co tesi plachtarov a trapi Michala Kascaka.

Vysledky, aj po jednotlivych dnoch si mozete pozriet tu: http://soaringspot.com/mam_2013/

Makarenko je velmi popularna sutaz pre svoju kamaratsku atmosferu, pekne zrekonstruovane letisko a kupanie v termalnej vode priamo na letisku. Inak tomu nebolo ani tento rok. Svedci o tom aj kvantita zucastnenych - celkovo 48 pretekarov v klubovej triede, ak ratame aj dvojsedadlovky a striedajucich sa + 8 v kombi. Je to teda vyborna sutaz pre zacinajucich, ci zavodenie znovuobjavujucich plachtarov. Kto by sa ale obaval, ze sa bude pri pretekani nudit, tak sa nemusi - v prvej desiatke su uz seriozne mena a nie je lahke sa nou posuvat vyssie...

Mojim osobnym cielom bolo porazit Martina Jurovica z AK Bratislava - momentalne najlepsieho slovenskeho juniora, co sa mi nepodarilo, vzhladom na jeho rozlietanost a jeden pokazeny den som na to tento rok nemal. Kazdopadne som aj s umiestnenim v ramci juniorskeho rebricka tesne za nim spokojny. Hned na zaciatku sutaze sme v zaujme zvysenia kvality pretekov pre nas juniorov poziadali organizacny stab o zaradenie juniorov do hlavnej casti klubovej triedy a pretekali sme sa teda s ostatnymi pilotmi klubovky s tym, ze kazdy den bol vyhlaseny najlepsi junior a na zaver juniorske poradie.
Preteky som zacal 8. a 3. miestom, co bolo na zaciatok a s celkovo 10 minutami na Ose za posledne 2 roky akceptovatelne Hlavne ma tesilo, ze po prvych dvoch dnoch viedli celkove poradie 3ja juniori. Ako som spomenul, v dalsi den som pristal na praskarskom letisku v Tuzine po zlej volbe prveho ramena lavym hakom cez Prievidzku Maguru a pol hodine trapenia sa v malej vyske nad kopanicami. Naladu mi trochu vylepsilo pristatie miestneho uznavaneho pretekara Bohusa Vaska na to iste miesto par minut po mne, ako aj celkove vysledky daneho dna, ktore svedcili o tom, ze kto letel tade, skoncil v Tuzine. Tento kiks ma mrzel o to viac, ked som v 4. dni dosiahol daywin. Potom sa mi darilo dosahovat celkom vyrovnane vykony zhruba v prvej desiatke. Ako som napisal, cim vyssie je clovek v rebricku, tym tazsie sa prepracovava dalej, lebo ak aj zaletis dobre, ludia na spicke tiez. Celkovo sme sa snazili lietat timovo s kamaratmi juniormi a skoro-juniormi, co sa nam pomerne darilo, na to, ake je to narocne. Vacsinu disciplin sme odleteli kridlo na kridle viac ako 90% casu na trati a zvysok len s malym odstupom. Vynimkou boli iba tie dni, ked sa niektoremu z nas nedarilo. Nahanat sa s Osou za Cirrusmi je vzdy zazitok, obvzlast ked v nich sedia dobri piloti. Bezne sa lieta 180km/h na prekokoch, beru sa len nadpriemerne stupania a tlaci sa az na zem. Je to uplne ina dimenzia sportoveho lietania a kazdemu, koho to laka a trufa si na ucast na pretekoch to vrelo odporucam. Kazde preteky su velke skusenosti a posuvaju pilota dopredu. Ja som sa napr. v poslednej dispcipline (bolestivo, ako to uz byva) naucil, ze stupak byva niekedy namiesto navetria v zavetri.
Skoda ze v AK nemame vykonnejsiu jednosedadlovku. Osa je skvely eroplan na pokracovaci vycvik a zaciatky vykonnostneho lietania, ale pri naozajstnom pretekani uz nestiha, kedze jej nesedia velke rychlosti a na preskokoch preto uz citelne straca. To neznamena len, ze sa druhe stroje vzdaluju, pripadne relativne stupaju, ale niekedy aj to, ze nepreskocis hreben v ceste a pod... Ked som letel s dvoma Cirrusmi, ktori sa mi nesnazili utiect ale sme spolupracovali, a neurobil som nejake zasadne chyby, tak som sa ich udrzal a porazil som ich na koeficiente o nejakych 20 bodov... ale z tej trojice som k timovemu preletu prispieval asi 25%, kedze som do stupani prichadzal posledny. Stupal som ale (asi) z celeho Makarenka najlepsie, to je fakt Niekedy to uz Cirrusarom liezlo na nervy

Takze tak, pekny pretek, vrelo odporucam, kto ma istotu v termickych preletoch, nech nevaha.

Dakujem za podporu.

[Hugo]

Nedosiel som na to jak uploadnem obrazok, tak ak mi Boose napise navod, tak to skusim

[duri]

Vdaka Hugo za prispevok.

Chcel by som sa pripojit ku gratulacii vsetkym zucastenenym, aj ked Danovi som uz pogratuloval osobne.

[M. Boose]

Hugo, tie fotky musis niekam najskor nalinkovat (dropbox a pod.). Potom sem vlozil linku na foto.

Pekny report si napisal. Ked mi posles (email) vyber foto, spravim z toho clanok na titulku. Vdaka.